„Počul som, ako ste si objednávali po slovensky. Vy ale nebudete odtiaľto, že?“ Pozeral na mňa s očakávaním. Ja som iba prekvapene zdvihol oči od monitoru a povedal som:
„Som Slovák, ale nie tunajší. Pochádzam priamo zo Slovenska,“ odpovedal som.
„A smiem sa opýtať, čo tu robíte?“ Povedal so zvláštnym prízvukom. Cítil som v ňom kúsok nemeckej intonácie ale aj mäkký vojvodinský prízvuk.
„Som tu na novinárskej stáži už niekoľko týždňov.“ Usmieval sa na mňa. A potom v rovnakom momente ako sa mi predstavil, som aj zabudol jeho meno, čo ma mrzí doteraz. Potom som sa ho opýtal:
„Čo vás privádza do Srbska?“ Ako keby čakal presne na túto otázku. Videl som na ňom, že mi strašne túžil povedať svoj životný príbeh.
„Viete, ja aj moja žena,“ ukázal na dámu, ktorá nás celú konverzáciu so záujmom sledovala, „bývame v Nemecku. Ale narodil som sa tu. Vo Vojvodine. Viete, v tom čase tu ešte žili Nemci. Nie veľa. Len v niektorých dedinách, zväčša ako gazdovia. Za Uhorska sem prišli kvôli pôde. Moja rodina tu žila desiatky rokov. Prišla ale druhá svetová vojna. Všetci sa museli schovávať. Niekoho zabili, niekomu sa podarilo utiecť. A mňa tu vtedy museli nechať. Bol som príliš malý, aby ma mohli zobrať k vzdialenej rodine v Nemecku. Moji rodičia na svojom gazdovstve zamestnávali tunajšie ženy ako pomocnú silu. Vychádzali s nimi dobre. Poprosili ich, či by ma nevzali. Prichýlili ma Slováci, ktorí tu žili. Preto viem po slovensky. Vychodil som niekoľko slovenských tried. Neskôr ale pre mňa prišla sestra z Nemecka a odvtedy som žil tam. Viete, teraz, keď sa už dá cestovať, som sa vrátil. V dedine Maglić, kde žilo najviac Nemcov sme postavili pamätník a preto sme tu.“
So zvedavosťou som dopočúval jeho príbeh. Nakoniec sa so mnou rozlúčil a odišiel.
Niekedy musíte ísť do sveta a hľadať mesiace hľadať, aby ste našli podobné príbehy ľudí. Aby ste našli toho človeka, ktorý vám povie svoj životný príbeh, na konci ktorého si uvedomíte, aký jednoduchý a nudný život žijete. Kedy ste asi prvý raz pyšní na svojich krajanov. Mne na to stačilo objednať si pivo.


















